OPETH - The Last Will And Testament
Návrat niekam k "Ghost Reveries" so zvukom posledných albumov. Stávka na istotu, ktorá však za vrcholmi tvorby zaostáva. Navyše, mňa osobne rozprávač pri sústredenejšom posluchu tohto koncepčného albumu irituje.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Hoci BRAINSTORM svojou predchádzajúcou nahrávkou nasadili latku power metalu poriadne vysoko, s novým albumom „Liquid Monster“ ju dokázali hravo prekonať. Nový materiál je oveľa chytľavejší, skladby sú tvrdšie a melodické zároveň a pritom nesú typický rukopis BRAINSTORM. Priaznivé reakcie na seba nenechali dlho čakať, čo potvrdilo vzápätí i vysoké umiestnenie „Liquid Monster“ v popredných časopisoch v Nemecku, Francúzku i v Maďarsku. Zdá sa, že budúcnosť je týmto sympatickým Nemcom (právom) naklonená. Spokojnosťou žiaril i Torsten Ihlenfeld, ktorý sa mi jeden marcový podvečer ozval trochu zachrípnutým hlasom z druhého konca linky.
Dovoľ mi najprv pogratulovať vám k novému výbornému albumu. Aká nálada vládne momentálne, pred oficiálnym vydaním albumu, v kapele?
Veľmi dobrá. Ohlasy na platňu sú zatiaľ veľmi dobré, aj zo strany tlače. O tri týždne vyrážame na turné, takže máme naozaj veľmi dobrú náladu.
Mám k dispozícii len promo CD bez textov. Prečo ste nazvali album práve „Liquid Monster“ a čo má vlastne tento názov symbolizovať?
Album nie je koncepčný, takže názov ani obal s tromi hlavami vystupujúcimi z vody nesúvisí s textami skladieb. Názov nemá žiaden skrytý význam. Zvolili sme ho preto, lebo znie dobre a myslím si, že dobre vystihuje nové skladby.
Ak porovnáme nový album s predchádzajúcim „Soul Temptation“, v čom sa podľa teba tieto albumy najviac líšia?
Skladby sú čiastočne priamejšie a spontánnejšie ako na „Soul Temptation“. Napísali sme ich v krátkom čase už počas turné s EDGUY. Album sme nahrali bez dlhej prípravy, preto si skladby zachovali veľkú spontánnosť.
Na „Liquid Monster“ ste spolupracovali s takmer rovnakým tímom ako predtým. Medzi ľuďmi, ktorí sa podieľali na platni, sa objavil aj Dennis Ward – basgitarista PINK CREAM 69. Ako prišlo k vašej spolupráci?
K tej spolupráci došlo skôr náhodou. Potrebovali sme urobiť veľa vecí naraz a Dennis má svoje štúdio blízko nášho. Jeden známy mu zavolal a on nám rád pomohol.
Podieľal sa na bicích, však?
Presne tak.
Obal na „Liquid Monster“ nakreslil Tom Thiel, ktorý nahradil Jana Meininghausa. Neboli ste spokojní s jeho návrhmi, alebo ste mali len chuť vyskúšať niečo nové?
Nie že by sa nám návrhy Jana Meininghausa nepáčili, kreslí dobre a obal na „Soul Temptation“ je takisto skvelý, ale určite sme chceli vyskúšať niečo nové, čerstvé. Dostali sme tip na Toma Thiela, ktorý tiež kreslí obaly albumov. Už prvé skice boli výborné, tak sme sa rozhodli pre jeho návrhy.
Prvýkrát vo vašej kariére vychádza k novému albumu i CD singel. Myslíš, že ide o dobrý nápad, keď fanúšikovia musia starostlivo zvažovať, ktoré CD si z dôvodu vysokých cien môžu dopriať?
Myslím si, že áno. Dali sme tam skladby, ktoré na normálnom albume nevyjdú a snažili sme sa dať naň toľko materiálu, koľko sa dalo. Je to už skôr EP-čko. Predáva sa za výhodnú cenu, v Nemecku stojí sedem euro. Je to niečo špeciálne pre našich fanúšikov, takže určite to má zmysel.
Na singli je i cover „Before The Dawn“ od JUDAS PRIEST. Čo si myslíš o ich comebacku?
Je super. Teším sa z ich albumu, je veľmi dobrý. Rob Halford je skvelý spevák a JUDAS PRIEST bez Roba Halforda sú iba... JUDAS PRIEST bez Roba Halforda (smiech). Teším sa aj na koncerty a mám radosť z ich reunionu.
V apríli štartuje vaše úplne prvé headlinerské turné (Inside The Monster World Tour, - pozn. aut). Aké sú tvoje pocity pred jeho vypuknutím?
Všetci sme veľmi nažhavení! Bude to naše prvé headlinerské turné, bude to niečo zvláštne, iné. Začíname už o tri týždne. Ponáhľali sme sa s nahrávaním albumu, aby sme čo najskôr mohli koncertovať.
Je mi ľúto, že turné sa tentokrát vyhne Čechám a Slovensku...
(Todde mi skočil do reči) Pýtal som sa na to, že prečo tam nie je Slovensko. Koncert s EDGUY minulý rok na Slovensku bol fantastický. Podľa posledných správ by sme u vás mali hrať v októbri, v novembri. V októbri hráme v Anglicku (so SAXON, - pozn. aut.), tak potom... Dúfam, že sa to podarí, pretože ten koncert bol fakt super.
...pretože by som si rada pozrela aj predkapely. Poznáte sa s AT VANCE a MERCENERY aj osobne?
Osobne nikoho z nich nepoznám, ale už o tri týždne sa to zmení :-) Ale páči sa mi hudba, ktorú obe kapely robia.
Čo uprednostňuješ: nahrávanie v štúdiu, alebo hranie koncertov?
To je rôzne. Sú to dve rozdielne veci. Na pódiu zažiješ viac zábavy. V štúdiu sa musíš sústrediť, ale zároveň môžeš vytvoriť niečo nové a veľa si pri tom naučiť.
Plánujete vydať po skončení turné aj DVD. Je to vaše prvé headlinerské a súčasne aj svetové turné...
Je to dosť pravdepodobné. Závisí od toho, ako dopadne nahrávanie, pretože niektoré koncerty si budeme nahrávať. Keď sa už rozhodneme vydať DVD, tak poriadne, ktoré bude trvať dve až tri hodiny. Budú na ňom nahrávky z koncertov i materiál zo štúdia a určite i nejaké bonusy.
Čo by si chcel s BRAINSTORM ešte dosiahnuť, prípadne s kým by si chcel stáť na jednom pódiu?
Už máme toho dosť za sebou :-) Veľa sme toho dosiahli, radi by sme boli ešte úspešnejší (smiech), ale budem rád, ak sa nám bude takto dariť aj naďalej.
Veľká vďaka patrí Rudimu, ktorý mi dal šancu urobiť tento rozhovor.
Memorial Roots (2009)
Downburst (2008)
Honey From The B’s (DVD) (2007)
Liquid Monster (2005)
Soul Temptation (2003)
Metus Mortis (2001)
Ambiquity (2000)
Unholy (1998)
Hungry (1997)
Promo 96 (demo) (1996)
The 5th Season (demo) (1995)
Heart of Fate (demo) (1993)
Hand of Doom (demo) (1990)
Návrat niekam k "Ghost Reveries" so zvukom posledných albumov. Stávka na istotu, ktorá však za vrcholmi tvorby zaostáva. Navyše, mňa osobne rozprávač pri sústredenejšom posluchu tohto koncepčného albumu irituje.
V jisté BDM RPG hře vytváříte ultimátní postavu a její charakteristiky definujete následovně: Násilí: 100%, Technické skills: 100%, Skladatelská inteligence: 100%, Šarm: 100%, Oddanost 100%, Laskavost: 0%. Do kolonky "Jméno" pak vyplníte: DEFEATED SANITY.
Už poněkolikáté zní otázka stejně: Zničil Einar Solberg další desku jinak velice talentované kapely? Odpověď zní: Zase to zvládl. Jeho hlasový projev je jak chilli. Koření. Měl by se používat citem. Když se tam toho najebe hodně, nedá se to žrát.
Hele, Blake Judd ještě žije. Enfant terrible (ale současně i schopný skladatel) US blacku je (znovu) zpět a tentokráte doručuje tradičněji pojatou kolekci. Šlape mu to dobře, tělo už má sice životem zhuntované, mysl však zůstává stále čerstvá.
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Bilanční a v rámci možností i moderní album zároveň. Typičtí BODY COUNT místy výrazně oživení působením hostů. Album sotva překvapí něčím neotřelým, ale dá se mu odolávat jen do prvního výkřiku "madafaká". Pak už je to zase všechno zpátky v 90's.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.